Ponuka Slama

Slamené domy

História stavania z balíkov započala koncom 19. storočia spolu s vynálezom baliaceho stroja - balíkovača. Veľmi rýchlo sa prejavili pozitívne izolačné vlastnosti balov v tuhých zimách a horúcich letách. Prvá stavba z balov slamy sa datuje už v roku 1886. Niektoré z týchto stavieb ako napríklad kostolík stavaný tzv. samonosnou metódou z roku 1928 stoja dodnes.

História stavania z balíkov započala koncom 19. storočia spolu s vynálezom baliaceho stroja - balíkovača. Veľmi rýchlo sa prejavili pozitívne izolačné vlastnosti balov v tuhých zimách a horúcich letách. Prvá stavba z balov slamy sa datuje už v roku 1886. Niektoré z týchto stavieb ako napríklad kostolík stavaný tzv. samonosnou metódou z roku 1928 stoja dodnes.

Slamené domy

História stavania z balíkov započala koncom 19. storočia spolu s vynálezom baliaceho stroja - balíkovača. Veľmi rýchlo sa prejavili pozitívne izolačné vlastnosti balov v tuhých zimách a horúcich letách. Prvá stavba z balov slamy sa datuje už v roku 1886. Niektoré z týchto stavieb ako napríklad kostolík stavaný tzv. samonosnou metódou z roku 1928 stoja dodnes.

dom1.jpg som2.jpg dom3.jpg

 (1) Kostolík zo slamy 1928     (2) Prvý slamený dom v Taliansku    (3) Slamený dom Nebraska (1908)

Krátky rozhovor o histórii slamených stavieb v ČR a vo svete:
www.youtube.com/watch?v=dY9pT7J3BJs&t=4s

 

Čo je slama

Slama je driekom určitých obilnín (pšenica, jačmeň, ovos, raž, ryža) rezaným pri zbere. Sú to vymlátené vyschnuté steblá obilnín. V posledných rokoch sa začína presadzovať ako biopalivo a stavebný materiál ekologických domov. Jednou z podstatných výhod slamy spracovanej v balíkoch alebo prefabrikovaných paneloch sú jej vynikajúce tepelno-izolačné vlastnosti.

 

Prečo použiť slamu?

Domy zo slamy sú ekologické

Slama významne napomáha udržateľnému rozvoju, zvyšuje energetickú účinnosť stavieb a jej vyžitie v stavebníctve v porovnaní so zaužívanými materiálmi výrazne znižuje emisie skleníkových plynov. Pri súčasnom exponenciálnom raste spotreby energie a produkcie odpadu nám za 50 rokov nebudú stačiť ani 2 také planéty ako je naša Zem. Zabudovaná energia jedného domu z tehly zatepleného minerálnou vatou je zhruba taká, ako 13 slamených domov. Viac o ekologickom dopade stavania zo slamy tu.

 

Domy zo slamy sú zdravé

Steny sú zvnútra omietnuté hlinenou omietkou, ktorá vyrovnáva vlhkosť, viaže škodliviny a pachy, chráni proti EM žiareniu a je 100% recyklovateľná. Pri stavbe nepoužívame žiadne chemikálie, ktoré sa uvoľňujú počas životnosti stavby. Hlina má certifikát na neprítomnosť radónu. Drevo ošetrujeme prírodnými nátermi a olejmi. Snažíme sa, aby to, čo vytvoríme bolo naozaj zdravotne nezávadné.

 

Steny majú veľmi dobré izolačné vlastnosti

Tepelná izolácia

Slama poskytuje výbornú izoláciu za prijateľnú cenu. V stenách hrubých 45cm je hodnota U= 0,11W/m2K.

 

Zvuková izolácia

Omietnutá stena zo slamených balíkov má lepšie zvukovo izolačné vlastnosti ako 15cm hrubá betónová stena omietnutá z oboch strán 1cm omietkou. Zdroj

Preto existuje už niekoľko nahrávacích štúdií zo slamených balov pre dokázané výborné akusticko-izolačné vlastnosti. Zdroj

Systémy stien zo slamených balov sú vystavané ako zvukové bariéry v blízkosti letiskových dráh, diaľnic alebo domov. Zdroj Zdroj

 

Nízke riziko požiaru

Správne postavená a omietnutá stena zo slamených balov je menej riziková na požiar ako tradičná stena drevenej konštrukcie.

Video    Video    Zdroj    Zdroj FB Slovensko

 

Estetika

Neopakovateľné prírodné tvary, ktoré vznikajú pri omietaní slamených domov sa nedajú dosiahnuť bežnými stavebnými materiálmi a postupmi.

 

Využitie lokálnych zdrojov = podpora lokálnej ekonomiky

Využívanie slamy od miestnych poľnohospodárov a jej následné použitie na stavbu domov podporuje obeh peňazí v miestnej ekonomike. Peniaze tak „neodtekajú“ napr. z menej rozvinutých regiónov ale udržujú prácu a rozvoj v regióne.

 

Ekologický dopad stavania zo slamy

  • Budovy a stavebníctvo spolu predstavujú 36% celosvetového konečného využitia energie.
  • Viac ako 50% skleníkových plynov na svete sú produkované stavebným priemyslom, ak počítame aj transport materiálov. Stavanie zo slamených balov znižuje emisie skleníkových plynov, aj preto má negatívnu uhlíkovú stopu
  • Pri pôdoryse 80 m2 môžeme postaviť cca 13 slamených domov s takou istou zabudovanou energiou v použitých materiálov ako je zabudované energia materiálov použitých v jednom dome murovanom z porothermu a zateplenom minerálnou vlnou.
  • Uhlíková stopa (Množstvo oxidu uhličitého a ostatných skleníkových plynov uvoľnenej do atmosféry počas životného cyklu výrobku a služby) uvedeného domu z porothermu je 87 t CO2, pričom podobný slamený dom má zápornú uhlíkovú stopu – 18 t CO2
  • Slama je každoročne obnoviteľný prírodný produkt, tvorený fotosyntézou, poháňanou slnkom
  • Štatistiky hovoria, že každý dom sa priemerne raz za 30 rokov rekonštruuje, prestavuje alebo búra. Domy postavené pred rokom 1990 už nevyhovujú súčasným tepeľnotechnickým požiadavkám a vysoké náklady na kúrenie výrazne znižujú ich hodnotu na trhu. Takéto domy sa kupujú skôr kvôli stavebným pozemkom. Likvidácia domov je v súčasnosti nákladná a takýto dom predstavuje skôr záťaž pri kúpe pozemku ako hodnotu.
  • Slamený dom sa dá okrem zariadenia, okien a dverí jednoducho skompostovať.